Fantom Opery

Phantom of the Opera - Lindsey Stirling

10. prosince 2012 v 18:53 | Aya
Oh. My. PHANTOM!
Toto je skutočne kúzelné! Myslím, že Erik by bol pyšný, aký husľový talent sa v dnešnej dobe našiel...
Arya, aj vy ostatní, dúfam, že sa ti tento štýl bude páčiť, ja som z neho unesená! :)

La voix d´Erik dans le Monde

25. září 2011 v 20:23 | Seletryth Eldarwen
Pre tých francúzštiny neznalých - článok sa bude zaoberať krásnym hlasom nášho milého fantóma - v mnohých jazykoch. :) Čiže hodinka hudobnej výchovy :)

Vidíme len to, čo chceme...a často zatvárame oči pred tým, čo je zjavné.

17. srpna 2011 v 20:31 | Seletryth Eldarwen
Isteže, pozriete sa na rubriku, na dizajn, uvedomíte si moju možno až chorobnú závislosť na Ňom, a rýchlo nad faktami začnete odmietavo krútiť hlavou. Prosím. Pokojne. No verím, že pádne dôkazy dokážu umlčať aj toho najzarytejšieho neveriaceho Tomáša. Stačí si prečítať článok, na ktorý je tu odkaz, a nebude nič ľahšie ako uveriť v existenciu a hrôzostraščnú genialitu Anjela Hudby.
Navyše som nedávno cez dôveryhodný zdroj zvaný wikipédia narazila na veľmi jednoduchú poznámku. Vlastnými slovami:

V čase, ktorý sa datuje ako obdobie pôsobenia záhadného fantóma, sa udiali vskutku zvláštne veci. Riaditeľstvo zásadne neprenajímalo lóžu číslo päť a malo veľké finančné straty (za ktoré, pravdaže, mohla nemalá suma 240 000 frankov ročne, ktorú fantóm Erik označoval ako svoj plat). Navyše, rozhodujúci moment prišiel vtedy, keď sa skutočne zrútil luster v divadelnej sále a skutočne zabil jednu osobu. Pán Leroux túto "nehodu", výsledok fantómovho rozmaru a zlosti či otrávenosti nad Carlottou, spomenul v knihe výstižnými slovami: Dvě stě tisíc kilo na hlavě domovnice! .

Taktiež pán Leroux sám vo svojej knihe uvádza, že za prítomnosti svedkov v podzemných podlažiach Opery otvoril dvoje dvere, ktorých mechanizmus bol založený na rovnakom princípe ako zrkadlo v šatni Christiny Daaé - na otáčacom čape. Kulisári pravdaže o nich nemali ani potúch, lebo otvárali len horizontálne prepadliská. A to nehovorím o otvore v kancelárii riaditeľov, kadiaľ si Erik svoju výplatu bral, alebo dutý stĺp v lóži číslo päť, kadiaľ mohol desiť nežiadaných návštevníkov alebo sa rozprávať s Madame Giryovou (dcéra tejto panej, malá Meg, je neskôr spisovateľom spomínaná ako barónka Castelot-Berbezac).

Z toho sa dá celkom logicky usúdiť, že tá čoby legenda o tieni v katakombách, ktorým ich matky strašili baletky a speváčky alebo sa ľakali navzájom, dostáva nový, oveľa skutočnejší rozmer.
A pýtam sa vás: nemyslíte, že za tým všetkým je nejaký hlbší zmysel? Skúste zabudnúť na všetko, čo vás drží na zemi - na predsudky, odporovanie, nepripustenie zjavného kvôli neschopnosti povedať si "mýlil/a som sa", a predstavte si Operu Garnier. Obrovskú stavbu v ktorej útrobách sa náchadza podzemné jazero tvorené ramenom Seiny. Obrovskú stavbu s piatimi suterénmi a množstvom zákutí. Operu, kde nič nie je nemožné a kde sa tak ľahko dajú oklamať zmysly.
Fantóm teda bez akejkoľvek námahy mohol vybudovať všetky tie tajné dvere, mohol byť bez problémov raz na jednom mieste a v okamihu na druhom - nehľadiac na to, že sám na výstavbe Opery Populaire pracoval.
Ja verím...A vy?

Napriek všetkému, čo Fantóm vykonal, zaslúži si obdiv a súcit. Svet možno nevidel a neuvidí dokonalejšieho umelca, ako bol on.
Seletryth Eldarwen

Pre orientáciu a doplnenie textu - plán Opery Garnier pána Charlesa Garniera


Prosím, pri kopírovaní článku uveďte zdroj. Ďakujem. S.E.

Bezpečnosť na prvom mieste, deti ^_^

21. ledna 2011 v 16:50 | Eldarwen *&*
Ahoj! Po dlhom čase som späť, mala som takú menšiu pauzu z donútenia... *angel*

Takže, teraz k podstate článku. Kto pozná Fantoma Opery, mohlo by mu dopnúť, čoho sa tá bezpečnosť týka, hehe...autor sa inšpiroval filmom, čo sa týka postavy Erika, preto tá rubrika "Filmy". No a som lenivá zakladať novú rubriku. Ale musím, lebo by sa ešte Angel of Music urazil xD

Neberte tú radu na ľahkú váhu... Erikovi záleží na tom, aby deti poznali bezpečnostné pravidlá *smiling*
 
 

Reklama