Syndróm vyhorenia

13. června 2014 v 21:51 | Aya |  Postrehy bežného života
Som mŕtva. Ozubené koliečka sa mi zadrhávajú a obvody skratujú.
Dnes som zaspala na zemi. Vonku. A keď som sa zobudila, bolo mi ešte horšie. Ale chrbát ma nebolí...
Grilovaný Camembert vyzeral, akoby sa vôbec negriloval.
V stole mám plechovku piva a bojím sa ju otvoriť, aby som to nezakríkla. V utorok bude peklo.
Znova obdivujem starších chlapov. Áno, rozdiel je väčší než desať rokov. Ale pozerať sa hádam môžem.
Pred očami mi bliká prinajmenšom tucet dokumentov ( plus Luxembursko a Brusel). Ja viem, že ich mám dokončiť. Ale sa mi nechce.
Blaník. Rytíř - politická mrtvola. Aya - školní mrtvola. Švestky. Husa, kryso!
A jahody.
Znie to ako výplod chovanca ústavu pre duševne chorých. Priznám sa bez mučenia, že sa tak cítim. Helloween ma už nedokáže prebrať.
Že ja som si na to pivo spomenula...

Vaša zdevastovaná Aya.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Diarsie Diarsie | E-mail | Web | 13. června 2014 v 22:49 | Reagovat

Daj si pauzu, odpočiň si a relaxuj. Občas sme úplne vyšťavený, pravda. No práve v takýchto chvíľach je treba doprať si malú pauzu. :)
Bude lepšie, uvidíš. Myslím si, že syndrómu vyhorenia sa báť nemusíš. ;) Aspoň podľa toho, čo opisuješ mi príde skôr, že sa jedná o syndróm konca školského roka.

2 Aurora Aurora | Web | 14. června 2014 v 11:35 | Reagovat

dokelu, Ayi, dostala som chuť na pivo a Camembert. :D
a starší chlapi? super ;-)
len koniec školy, to už prežijeme. cítim sa epicky.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama