Zničili mi nôž

29. října 2016 v 23:35 | Aya |  Postrehy bežného života
Učením som nepohla, tak pohnem aspoň blogom. Aspoň konečne napíšem niečo, čo bude v mojom rodnom jazyku.

Odkedy som na tom intráku, cítim sa, akoby som bola mimo diania. Nezaujíma ma, na ktorej izbe sa chľastá, ani v ktorom klube majú baby v minisukni vstup za euro.. (Ok, posledný bod ma zaujal, pretože kamarátka odniekiaľ vytiahla prospekt... A nebol to záujem nadšený, ale skôr šokovaný. Aj by som vám napísala, ako interne hovoríme takýmto ponukám, ale na blogu som bola doteraz za slušnú, tak si to aspoň tuna skúsim nepokaziť O:) )

Domov chodím raz za týždeň. Čo je ešte celkom fajn. Keď som sa rozhodla ostať na dva, v posledných dňoch už som mala chuť stočiť sa do klbka a mrnčať, kým si po mňa niekto nepríde a nevezme ma okamžite ku nám. K psovi a piatim mačkám.

Mačkami začnem. Aj ony sú súčasťou diania, ktoré mi uniká, a za ktoré by som vymenila hociktoré mesto bez toho, aby som to ľutovala.
Mačka bola najprv jedna. (Spolu sme boli dve. To je na dlho :) ) Potom boli mačky štyri. Opäť tri, a keď sa ich počet vyšplhal na osem, príroda si povedala, že takto nie. A boli zase štyri. Mačky. Kocúrom sa nedarí. Tým sa darí akurát tak založiť nový rod a ďalej sa nestarajú. Keď nemajú "do čoho pichnúť"...
Po poslednom návrate domov som zistila, že mačiek je päť. Priplichtilo sa ku nám mačiatko, menšie, a očividne šľachtené, na rozdiel od našich. A rozhodlo sa, že u nás ostane.

A toto sa ja dozviem z telefonátu?!
Pravdaže, hneď prvý deň po mojom návrate sa mi ju podarilo odchytiť, nakŕmiť a rozmaznať. Ale musela som na ňu čakať týždeň v betónovom meste, na ktoré ani náhodou nie som navyknutá.
My sme tu všetci outdooroví :)

Teda, nehádžem sa o zem, neležím na posteli a nefňukám do vankúša, že to tam neprežijem (hoci občas, pri stave kúpeľne a fakte, že tak vyzerá napriek tomu, že ju má na starosti až desať ľudí - žien, dokonca - od toho nie som ďaleko). Dokonca som si našla pár obľúbených miest a kníhkupectvo, aké u nás nemáme. Ale nie je to ono.

A potom, keď sa vrátim na víkend, mám pocit, akoby som sa chtiac-nechtiac zabývala tam a domov, do prírody, chodila ako na chatu. Ledva sa vybalím, môžem sa zbaliť nanovo. Jeden týždeň bľačia ovce, ďalší víkend už je ticho. Odchádzam s koncom leta - a vraciam sa s jeseňou, zimou, a takmer bez slnka.
Častokrát sa pristihnem, že ma niečo tlačí v hrudi.
Minulé roky som sa zvykla počas tohto obdobia prechádzať po lúkach, po lese, a vybavovali sa mi spomienky, keď som bola mladšia - a nesmejte sa, keď som bola taký blázon do Tolkiena, že som skutočne čakala na každom kroku nejaké dvere, ktorými prejdem (bŕ, to je gýč) a za nimi nájdem svet, ktorý by mi sadol lepšie, ako tento moderný.
Dobre, hľadám stále. Ale už nie tak často, lebo nie je kedy. A nie je kde. Chýba mi to, a niekedy sa zamýšľam, či tá škola za to stojí.
Keď si spomeniem na lingvistiku, utvrdzujem sa v presvedčení, že nie.Ale aby sme boli spravodliví, občas som len lenivá vyjsť. A to ma potom mrzí najviac.

Paradoxne, dnes ma k tomuto výlevu - ktorý už bolo načase vyliať - nepriviedla príroda.

Možno zato, že som si chvíľu postála na kopci a sledovala okolie. :3

K článku ma dokopal až nôž, ktorý som dnes našla na kuchynskej linke, a ktorý bol úplne iný, ako som si pamätala.
Je to starý nôž, naozaj starý. Kedysi sa nejakým spôsobom pokrivil, a garantujem vám, že nech by ste akokoľvek hľadali, druhý s takou čepeľou nenájdete. Je to totiž home-made. A jediný svojho druhu.
Máme spolu čo-to odžité. Ťažko povedať, či to bola viac zákerná krvilačnosť noža, môj spôsob krájania chleba, ktorý by cez BOZP asi neprešiel, alebo otcov náhly popud brúsiť nože (bez toho, aby som o tom vedela), keď som si odsekla polovicu bruška na ukazováku. Isté je, že som mesiac mala z nožov fóbiu. Chlieb mi krájala mamina. Alebo brat. On si to veľakrát takto odskáče.
Napriek tomu som si na tú potvoru (nemyslím brata) zvykla. Bol náš. X rokov sa nezmenil. Do dneška.
Našla som ho - menej krivý, a o polovicu menší. Dokonca by som povedala, že už ani v ruke poriadne nesedel. Alebo sa len nespoznali, po týždni.


Pre všetkých študentov, ktorí sa radi vracajú domov, a napriek tej formálnej vážnosti, ktorú výška obnáša, nezabúdajú na nesmrteľnosť chrústa :))


Vaša Aya
 

*Tvári sa, že je späť*

30. srpna 2016 v 19:12 | Aya |  Personally by Aya
Dnes som sa vrátila a zdá sa, že sa nič nezmenilo. Aspoň teda takto naoko.
Neviem, či tu ešte niekto z vás, mojich zlatíčok, ostal. Ayinka by rada videla nejakú tú pacičku mávať vo vzduchu. :)
Rok som sem neprispela, zmazala som staré články. Rok nebolo o čom, bola som šťastná a stále som, a dokonca sa mi celkom darí.
Aj banánový puding ešte drží.
Odchádzam z domu a vraciam sa sem. Možno tu ešte niekoho niekedy stretnem :) A ešte lepšie - osobne!
Takže prichádzam k jadru veci, k tomu, prečo som sa rozhodla v tento pamätný oslnivý dátum, 30. augusta roku Pána 2016, zavítať do blogovej komunity.
Od 19teho septembra študujem v Bratislave a bývam na tamojších intrákoch - Mlynoch. A dúfam, že sa mi niekto, s kým sme sa ten rok "nevideli", ozve, že sa uvidíme, teraz už na vlastné oči, počas štúdia. Je tu niekto?

Vaša Ayinka (s lupou, aby labky náhodou neprehliadla)

Top 11 roka 2014

31. prosince 2014 v 13:03 | Aya |  Kresby a fotky
Keď je teda ten koniec roka, rozhodla som sa dať dokopy moje - podľa mňa - najlepšie kresby za tento rok. Tak teda, enjoy!
Nie sú zoradené podľa časovej postupnosti, skrátka idú tak, ako mi prišli pod ruku :D
 


Dokonáno!

29. srpna 2014 v 13:43 | Aya |  Glosy
Slová Drákulu uzatvárajú nekončené muky pri Evanske.
Už dávno sme ju mali hotovú. Ale poznáte to...Otvoríte dokument, zbadáte to...A zase ho zavriete. Pre istotu.

Evanska je týmto vyhlásená za prvú dokončenú spoločnú glosu.
Arya, Aurora, bolo mi cťou.
Autorka, karma ti to vráti!
Hoci po tom, čo sa mi stalo v Bruseli, sa na karmu radšej odvolávať nebudem.

Matne si spomínam, že Rora spomínala, že by sme mali vytvoriť veršovanú paródiu na MS. Musím povedať, že už vtedy mi to prišlo ako výzva...ale bolo by to originálne zakončenie 38+1 kapitol hrôzy. Uvidíme.

Každopádne, máme na sklade jednu glosu od tej istej autorky.
A na jednu sa chystáme. Tá zase pochádza z iného zdroja.
Komentáre na Anjeloch Pomsty nás potešia. A možno nám vrátia trochu zdravého rozumu.

Tak sa zatiaľ majte pekne, live long and prosper, či ako to bolo (*jediná Star Trek fráza, ktorú Ayinka pozná*). Ešte sa uvidíme.

Banánové rybičky 3

17. srpna 2014 v 18:35 | Aya |  Postrehy bežného života
Už len dva týždne. Dva mizerné týždne. A navyše začína byť príliš zima na skákanie do bazénu, kedykoľvek sa mi zachce.
Osemnástka, birmovka, tretí ročník...Tiež sa vám zdá, že niekedy sa toho deje viac, než by bolo treba?

Znova som pozerala DoS. A - znova - sa musím opýtať: What the heck?!
Elfovia? Vážne?!
Legolas = Drama queen.
Thranduil = no comment.
Tauriel = Lara Croft. Hoci priznávam, že nebyť toho milostného trojuholníka, ktorý sa tam dostal asi z inej reality, spravila by skvelý dojem.
Kili = idiot. Chudák.
Ale vážne, viete si to predstaviť? Myslím, v realite, ktorú určil Tolkien? Aby sa trpaslík, z Durinovho rodu, Thorinov synovec, opakujem, Thorinov synovec zamiloval do elfky a zmenil sa na romantického blázna? The f*ck?! Ak nás chcel PJ šokovať - gratulujem, podarilo sa. Dúfam len, že v Oxforde nedôjde k zosuvu pôdy. Nedivila by som sa totiž, keby sa pán Tolkien obracal v hrobe rýchlosťou svetla.
Taktiež si neviem predstaviť, že by elfské princiatko poskakovalo trpaslíkom po hlavách bez toho, aby ho Dwalin nechytil za nohu a nerozbil ho o breh. (Asi ako Hulk a Loki)
Už dávno som vyrástla z toho obdobia, keď sa mi páčili tie sladké typy. Teraz mi Bloom lezie na nervy. Toho elfa som v knihe milovala. Teraz si pustím film, uvidím ho a schovám tvár do dlaní. Nevraviac o tom, že tam ku*va nemá čo robiť!

Phew. Nádych, výdych. Ideme ďalej.

Počúvam SPG. Spomínam na staré časy a obdivujem fotky Bunny. A držím jej palce.
Len tak mimochodom, mám pocit, že by som možno mala ksicht na to, aby som spravila relatívne vernú kópiu Rabbita. Odhliadnuc od toho nosu...

Chcem steely. 20-dierkové. S prackami. Kde vziať 100€? Kradnúť, či žobrať? Toť otázka! Napíšem Ježiskovi. Tak! :)
Štvú ma vlasy. Sú príliš dlhé (už zase). Že pokiaľ ich mám? Hm...Zhruba po bradu? Áno! Je to dlhé! To, čo mi zobrali holiacim strojčekom, už dorástlo. Pch. Ale zmienila som sa, že s tým vyzerám trochu ako Arya Stark? :)

Sledujem Futuramu. Ľudia, ruku na srdce, nie je MG génius? Shippujem Frya a Leelu. Nonstop. So cute...^.^

A aby som sa konečne dostala k niečomu, čo vás zaujíma...na tumblr-i je jedna fotka...Snáď len...bananas are good. :3
A na Evanske pribudla glosa.

Tak sa tu majte, než sa môj banánový puding opäť rozhodne vyloviť banánové rybičky.

Vaša Aya

Of Voodoopunks and broken hearts...

8. srpna 2014 v 23:35 | Aya |  Recenzie a tipy
Alebo New Albion Trilogy.

O čo ide?

New Albion je fiktívne miesto. Alebo možno alternatívna realita, ktovie.
Všetko sa začalo, keď sa zjavila BÁBIKA. Možno niektorí z vás poznajú istým spôsobom populárne zberateľské kúsky "Living Dead Dolls".
V New Albione sa tento pojem berie doslova.
V prvej časti trilógie, Dolls of New Albion, sa stretávame so štyrmi generáciami MacAllistairovcov. A Jasperom, ktorý zomrel, a bol privolaný späť, aby zohral dôležitú úlohu ako duša lapená v tele mechanickej bábiky.
Prvý veľký vzostup a pád Voodoopunks, veľké plány a trpké sklamania, život a smrť, a Elysium. What may please does not content, all resolves, but never ends, all that brings you peace of mind, may not stay for a long time. Circles never stop themselves...

The New Albion Radio Hour.
Druhá časť trilógie je poznamenaná technickým boomom Dieselpunk-u. Mesto zachvátila občianska vojna. Kedysi obrovský kult klesol na dno a skrýva sa v katakombách a polícia, podporovaná vládou a jej pokusmi, bez milosti potláča akékoľvek povstalecké aktivity.
Do víru tohto chaosu je vrhnutá rozpadnutá rodina O'Brienových a diabolský rozprávač ťahá nitkami, ako sa mu páči. A pre to všetko má vysvetlenie. It would be beautifully heart-wrenching.

The New Albion Guide to Analogue Consciousness.
Veľké finále v podobe Atompunku. Voodoopunks sú na vrchole slávy a plánujú dosiahnuť Elysium. Muž, ktorý už jedno dieťa stratil, má prísť o ďalšie. Tí, čo mali prežiť, sú mŕtvi, tí, o ktorých si mysleli, že zomreli, žijú. Portál sa otvoril, ale namiesto raja čaká na druhej strane peklo.
Reinkarnácia, falošné ideály, temné stránky tých, ktorí sa zdali byť neprávom odsúdení. Ale ešte nie je neskoro. As your time spins and sets you can save what you love yet.

Paul Shapera sa s každou časťou vyhral, ako sa patrí. Pre Steampunk, Dieselpunk aj Atompunk použil charakteristické a nezameniteľné prvky a melódie. V poslednom dieli sa v istých zlomových chvíľach všetky tri / len dve z nich pretínajú a vtedy vzniká pôsobivý nostalgický náboj. Ja osobne veľmi rada sledujem, ako sa vyvíjali Voodoopunks a čo sa naopak u nich nezmenilo.

Ďalším dôležitým prvkom je rozprávač. V DoNA sa stretávame s klasickým typom - rozpráva príbeh, ktorého sa priamo neúčastní , skrátka podáva správu. V NARH sa rozprávač mení v niekoho, kto príbeh nielen podáva poslucháčovi, ale má nad ním aj absolútnu moc - alebo sa o to aspoň snaží. U mňa vyhráva na plnej čiare práve tento typ.
No a v NAGtAC nás dejom sprevádza niekto, kto je konečne súčasťou príbehu - a to dôležitou súčasťou.

V častiach tzv. "narratives"sa občas vyskytne niečo, čo na prvý pohľad pripomína akýsi fantazijný nezmysel. Ale zdanie klame - pozornému poslucháčovi, ktorý si vie pospájať jednotlivé kúsky do celku, táto Shaperova "šifra" napovie veľa o pozadí, v ktorom sa príbeh odohráva.

Aj napriek tomu všetkému sa ale nájde nejaká tá chybička krásy. Konkrétne sa jedná o homosexuálne páry, ktoré tvoria viac-menej hlavné postavy.
Ja ako človek som, trúfam si povedať, veľmi tolerantná. Poznám dvoch gayov osobne. Medzi mojimi obľúbenými umelcami je nejeden príslušník 4%-nej menšiny a tým z vás, ktorí vedia o mojej záľube v SPG, už ani nemusím viac hovoriť. Nehľadiac na to, že už dva dni sa mi sníva Johnlock a som verným fanúšikom komiksu Sunstone.

Ale to som odbočila.

V Steampunk Opere to pôsobilo ako príjemné ozvláštnenie a homosexualita postavy navyše ovplyvnila dej zrejmý a aj ten medzi riadkami.
Ešte aj v Dieselpunku mal tento fakt odôvodnenie z dejového hľadiska a pravdepodobne slúžil aj na zvýšenie kontrastu medzi dvoma postavami.
Pri Atompunku však mám pocit, že je to tam len preto, aby to tam bolo. Nevidím v tom hlbší zmysel. New Albion je, ako sám autor povedal, veľmi liberálne mesto, čo sa tohto týka. Tento motív nemá hlbší vplyv ani na ostatné objekty. Jedným z hlavných problémov tu je ten povestný Montaiguovsko-Capuletovský konflikt. Vzťah sa neschaľuje kvôli pôvodu partnera, nie kvôli tomu, že pár je tvorený dvoma mužmi. Na mňa tento prvok jednoducho pôsobí ako násilne vrazený do deja a myslím, že by sa nič nezmenilo, ak by autor dosadil do týchto úloh muža a ženu. Eto vsio.

Z technickej stránky sú jediným nedostatkom lyrics uverejnené na oficiálnom webe. Občas sa vyskytne chyba alebo je text nedokončený, ale keď som zvládla porozumieť koncu Movement 1 ja, tak to dokážete aj vy.

Na záver môžem len dodať, že trilógiu odporúčam aj tým z vás, ktorí Steampunku, Dieselpunku ani Atompunku neholdujú. Trúfam si povedať, že príbeh dokáže dojať aj toho, kto je v tejto oblasti úplný laik. Stačí k tomu predstavivosť a základná znalosť angličtiny. Navyše vďaka internetu máte slovník vždy poruke. A v prípade akýchkoľvek nezrovnalostí je vám k dispozícii autorova stránka, kde môžete nájsť Q&A a taktiež Characters backgrounds.


*Insert the title*

12. července 2014 v 23:14 | Aya |  Personally by Aya
Len tak zbežne. Už je pomaly štvrť na dvanásť a ja by som mala ísť spať, inak si neželajte vidieť tie "články", ktoré budem mať nutkanie napísať.

Zajtra odchádzam. Na dva týždne. Internet ani len neuvidím, pokiaľ sa mi nepodarí nabúrať niekomu Wi-fi (nie, že sa mi chce snažiť). A tak vám dávam zbohom, snáď sa tu zase niekedy zídeme v pôvodnom počte a blah blah blah.

Aby vám nebolo smutno, na Anjelov som pridala nejaké nové časti Evansky. Smiech je vraj zdravý. Ale spánok a tiež a ja sa porúčam.

Pre tých, ktorí sú lační po kreativite, odporúčam prehrabať môj dA účet. Možno tam nájdete niečo, čo ste ešte nemali tú česť vidieť a skritizovať.

Majte sa pekne.

Vaša Aya

International Day of UFO

2. července 2014 v 17:42 | Aya
...is today. So, that's why:



(The Ninth...ah.)



Have a nice wibbly-wobbly timey-wimey day. Never drop the banana, by the way. Bananas are fantastic.

Syndróm vyhorenia

13. června 2014 v 21:51 | Aya |  Postrehy bežného života
Som mŕtva. Ozubené koliečka sa mi zadrhávajú a obvody skratujú.
Dnes som zaspala na zemi. Vonku. A keď som sa zobudila, bolo mi ešte horšie. Ale chrbát ma nebolí...
Grilovaný Camembert vyzeral, akoby sa vôbec negriloval.
V stole mám plechovku piva a bojím sa ju otvoriť, aby som to nezakríkla. V utorok bude peklo.
Znova obdivujem starších chlapov. Áno, rozdiel je väčší než desať rokov. Ale pozerať sa hádam môžem.
Pred očami mi bliká prinajmenšom tucet dokumentov ( plus Luxembursko a Brusel). Ja viem, že ich mám dokončiť. Ale sa mi nechce.
Blaník. Rytíř - politická mrtvola. Aya - školní mrtvola. Švestky. Husa, kryso!
A jahody.
Znie to ako výplod chovanca ústavu pre duševne chorých. Priznám sa bez mučenia, že sa tak cítim. Helloween ma už nedokáže prebrať.
Že ja som si na to pivo spomenula...

Vaša zdevastovaná Aya.


Liberté, liberté

6. června 2014 v 21:42 | Aya |  Vive la France
Nie, ešte stále to nie sú vytúžené fotky z Paríža. Stále nie je čas. Ale už len týždeň, maximálne dva.

Ale toto je možno ešte lepšie. Keď človek na youtoube hľadá hudbu s tématikou priemyselnej revolúcie, často nenájde to, čo hľadá. Nechcela som steampunk, len niečo epické, evokujúce vývoj, mechaniku a tak ďalej.
A namiesto toho na mňa vybehla úplne iná revolúcia. Fascinuje ma to. Na to, ako "mierumilovne" revolučné melódie znejú, to pre kráľa skončilo celkom drasticky. Pripomína mi to takú malú, zákernú zmyju. Napohľad nenápadná, sotva zdvihne hlavu zo zeme - a než sa nadejete, tá vaša sa kotúľa po doskách popraviska. Myslím, že viem, čo mi na tých ľuďoch tak veľmi imponuje.


Kam dál